História

Život na území obce v minulosti dokazujú nájdené skameneliny, ktorých vek sa odhaduje až na 1 – 2 milióny rokov. Osídlenie obce siaha asi 8 000 rokov dozadu. Predpokladá sa, že tu žili lovci mamutov, pretože v r. 1913 sa na Zákostolí našla kosť mamuta. V obci bola takisto nájdená kostra ženy v skrčenej polohe na boku. Vek sa odhaduje na 2 700 rokov.

Presný dátum vzniku obce nie je dokumentovaný. Prvá zachovaná zmienka o obci pochádza z roku 1236. Pôvodný názov obce bol Lót. Pochádza pravdepodobne z mena rodiny majiteľa majetku Tomáša Lóthyho. Od roku 1247 boli spolumajiteľmi obce Lóthyovci. V roku 1512 obec získali Lévaiovci a Harastiovci, ktorí v bližšie neurčenej dobe časť pôvodného chotára Loviec – osadu Máriacsalád (Mariánska Čeľaď) darovali Rádu Pavlínov. Prvá písomná zmienka o osade je z roku 1210. Rád tu postavil dvojvežový kostol a kláštor. Za zmienku stojí veľká knižnica, ktorá bola nesmiernou cennosťou – nachádzalo sa v nej 1 184 rozličných vzácnych diel, ktoré boli v r. 1786 odvezené do univerzitnej knižnice v Budíne. Fungovanie kláštora zaniklo po vydaní dekrétu Jozefa II. v roku 1786, ktorým ruší pôsobenie Rádu Pavlínov, ktorí kláštor obývali a správu verejných základín prevzala obec.

Do roku 1899 pozostávala z dvoch samostatných častí – Veľkého a Malého Lótu. Až katastrofálny požiar 2. októbra 1899 spôsobil, že celá obec vyhorela a odvtedy dostala spoločný názov Nový Lót (Újlóth). Od roku 1927 sa spoločná obec nazývala iba Lót. V rokoch 1938 – 1945 pripadla obec Maďarsku. Na Veľké Lovce bola obec premenovaná v roku 1948.

K našej obci sa viažu tri povesti. Najznámejšia je povesť o Bielom volovi, ktorý z vďačnosti za záchranu života neraz zachránil našu dedinu pred pohromami a varoval ju ešte aj po smrti. Obec už oddávna charakterizuje tolerantné vzájomné spolužitie obyvateľov niekoľkých národností a vyznaní. Donedávna tu existovala početná židovská komunita, v súčasnosti tu žijú prevažne obyvatelia slovenskej národnosti, potom obyvatelia maďarskej národnosti a z iných najväčšie zastúpenie majú Rómovia. Obec prevádzkuje dva cintoríny, v obci sú dva kostoly – reformátsky kostol bol postavený v roku 1882, rímskokatolícky sa začal stavať v roku 1902.

Na pamiatku obetiam I. a II. svetovej vojny bol postavený pomník na miestnom cintoríne, ktorého autorom je akadem. sochár Jozef Kliský, ktorý sa v obci narodil a trvalo tu žije.

Erb Veľkých Loviec

Luk so šípom ako hovoriaci znak obce pripomínajúci jej najstarší a tiež súčasný názov obce. Je zobrazený čiernou farbou. Je symetricky uložený vo zvislej podobe, t.j. hrotom šípu dohora.
Budova dvojvežového kostola /biela farba budovy/, ktorá je umiestnená v strednej časti erbového poľa ako obohatenie erbu o historicky dlhé obdobie spolupatričnosti obce s kláštorným sídlom v Marianskej Čeľadi - cca 250 rokov, ktoré sa zachovalo až dodnes a patrí do katastrálneho územia Veľké Lovce
Zlaté klasy - v heraldickom zjednodušení zlatý snop, ako pečatná figúra z historickej pečate obce - cca 200 rokov, symetricky umiestnené k osi erbového poľa v jeho hornej časti. Erbovú figúru obilného snopu znázor